close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Príbehy

Denník plný starostí, lásky, a....ŠKOLY!!!! 4

30. srpna 2009 v 23:09 | Miima :*)
19.11
"Čas odchodúúú!!!" hučí vedúca z autobusu. "Jeden,dva,tri..." Som na rade. "Prepáč, ale pre teba tu nie je miesto takže musíš ísť autobusom so škôlkarmi," vraví mi a pritom mi to vreští do ucha. No pekne...


***
Idem v autobuse plnom malých spratkov. Vedľa mňa sedí nejaký malý zasran čo mi stále striela do hlavy papierové guličky. Dochádzajú mi nervy. "Počúvaj ty malý smrad, ak neprestaneš strčím ti tie guličky do huby!" Otvorí ústa, ale hneď ich aj zavrie. Po zbytok cesty bol pokoj.
Keď sme vystúpili z autobusu zavanul chladný vzduch. Moje telo posiali zimomriavky. "Tááák porozdeľujeme sa do skupín ako budete na izbách," kričí vedúca.

***
Schytala som celkom dobrú izbu. Som na nej so 4 babami, ktoré vyzerajú byť v pohode. Na izbe sú 2 poschodové postele a jedna samostatná pri okne. Samozrejme som došla posledná takže mi neostávalo nič iné len posteľ pri okne. Dosť tam ťahá. No nevadí poďme radšej vybaľovať. Každá máme svoju skriňu. Keď si konečne vybalím všetky svoje veci tak sa začnem zoznamovať.
"Ahoj ja som Lilien," usmievam sa na každú.
"Ja som Karly," usmieva sa hnedovlasé vysoké, štíhle dievča.
"Ja som Morgan," predstavuje sa ryšavé, chudé, stredne vysoké dievča. Na nose má plno pieh.
"Čau ja som Marissa," priskočí ku mne taktiež vysoké a štíhle dievča s vlasmi farby asi špinavý blond, "hento tam je Sasha," ukazuje na dievča s čiernymi vlasmi. "Ona je dosť tichá," šepká.

***
"Tááák deckááá ukážemeee si jedáleň," vrieska do rozhlasu Jenny (vedúca). Pomaly sa sunieme po schodoch. Keď sme sa tam konečne dotrepali ostala som stáť s otvorenou pusou. Všimla som si, že to isté robia aj moje spolubývajúce. Jedáleň bola maličká. To znamenalo, že sa bude musieť čakať. No tak to je des. No opíšem ju presnejšie. To, že je maličká som už spomínala. Je tam päť stolov so štyrmi stoličkami. Hneď ako sa vchádza (vpravo) je stroj na čapovanie pitia.
"Oznamujem rozchod!" vykrikuje a pritom sa tvári veľmi dôležito Jenny. Jenny je dosť tučná a malá baba, ktorá ma asi 20, ale oblieka sa tak, že vyzerá na 45. Má biedne, mastné, hnedé vlasy, okuliare niekde pod nosom. Na ústach má napatlaný krikľavo červený rúž. A ten jej hlas..... No nič to je to najmenej. Neviem ako prežijem tú jedáleň.

***

"Večeraaaa," zase vrieska Jenny akoby mala amplión (ona ale žiadny nepotrebuje).
Všetky decká sa hrnú po schodoch ja a moja izba sme našťastie medzi prvými. Na večeru boli párky. Mňam. Dali nám kilo horčice aj kečupu. Kečup to je moje. Milujem ho. Dávam si ho skoro všade. Ja a môj kečup sme naj kamoši. Ako si tak krájam môj pároček po očku sledujem vedľajší stôl. Sedia pri ňom dosť pekný chalani. Krájam, krájam, a pároček letí. No do prdele. Párok pristál na stole oproti pri ktorom sedeli iný chalani. To boli tzv. "kockaté hlavy". Stôl vedľa sa na môj účet náramne zabávala. Nie je tu prosím nejaká dierka do ktorej sa môžem zahrabať?

***
"Ty si tomu ale dala," zabávali sa na mne aj baby z izby. Radšej som si zakryla hlavu paplónom. Asi im došlo, že mi to nie je moc príjemné a tak ma začali utešovať, že sa stávajú aj horšie veci atď. ... Nemala som na to náladu a tak som sa radšej pokúšala zaspať. Aj tak sa mi to podarilo až keď všetci spali. Takže cca po 4 hod.

Denník plný starostí, lásky a.... ŠKOLY!!! 3

23. února 2009 v 21:56 | Miima :*)
4. 9. Štvrtok
Tu je Vaša Gossip girl. Ha ha ha. Ale nie. Už viem koho STF neznášajú. MAŠ (módne ale šprtky). Mimo to som sa dozvedela ako mám byť obľúbená.
"Musíš mať kabelku od Chanel. To je základ," vysvetľuje Shelly, "ďalej musíš chodiť vznešene. Nie ako tučniak." No dovoľ??? Ja že chodím ako tučniak? To si vyprosím. No radšej zhlboka dýcham pretože si nechcem Shelly pohnevať. Veď to by bolo peklo. " Ak chceš byť extra obľúbená ako my tak si kúp d&g alebo niečo drahšie." Prosím??? Veď ja nemám ani na kabelku od Chanel nie to ešte na d&g. Zrazu zvoní. Bežím do triedy. Do kelu. Zase idem neskoro. Našťastie tam nikto nebol. Decká jačali a učiteľa nikde. Radšej som si išla sadnúť. No ani som si nevšimla, že máme telocvik. Beriem si vrecúško a letím s ním na WC. Ako blesk sa prezliekam. Keď z WC vychádzam počujem strašný smiech. A krik. Snažím sa rozšifrovať čo tie decká jačia. No už sa ani nemusím lebo prišiel ku mne učiteľ telocviku a povedal. "Ehm Lilien máš vzadu toaletný papier." A je to jasné. Ťahala som za sebou rolku toaletného papiera. Ach jaj. Je mi jasné, že som školský šašo.
"Lilien je konkurz na šaša školy nechceš sa prihlásiť?" vrieskajú decká.
"Jasné po ničom inom netúžim!" vrieskam aj ja. "A aby ste vedeli práve tam idem!" vrieskam. No ani nemusím lebo všetci stíchli. Nenapadlo ma prečo. No zrazu počujem hrubý hlas. "Mladá slečna!" No super riaditeľka. "Vy si myslíte že môžete svojím jačaním všetkých rušiť?" stála som tam ako prikovaná a pokúšala sa o úsmev. Nebolo treba. Všetci čo stáli za riaditeľkou začali robiť opičky. Hneď som sa začala rehotať na celé kolo. "Vám je to k smiechu? Tak poďme mladá dáma!" Schmatla ma a vliekla k nej do kancelárie. Hneď zavolala rodičom. Tí (no teda konkrétne ocino) jej vysvetlil, že ja som proste taká povaha. Myslela som si, že je všetko v pohode. No zrazu mi zazvonil mobil. Na displeji svieti ICE-Ocinko. No výborne. Zdvíham mobil.
"Ahoj oci aké je počasie v Blave?" snažím sa nahodiť nijakú tému, no neúspešne.
"Ako si to predstavuješ chceš aby ť vyrazili?....." bla bla bla nepočúvam mozog mi vypol. Keď ma nebaví počúvať prednášky o slušnom správaní väčšinou sa vypnem. To znamená, že nič nepočujem a nič nevnímam.
Celé som to skončila vetou " Ocko už musím končiť máme hodinu." A zrušila som. Samozrejme práve začala prestávka. Po nej máme laborky. Laborky mám rada aj keď na to všetko som dutá. Raz na starej škole som skoro vyhodila školu do vzduchu. Škoda, že to nevyšlo... Po dnešnom trapase s papierom by som najradšej vyhodila do vzduchu aj túto školu spolu s tou sprostou riaditeľkou. Načo sa tam trepala. Mohla ostať sedieť na tom svojom tučnom zadku ako inokedy. Ale nie práve dnes sa rozhodla prechádzať. Môže mať hádam ešte niekto väčšiu smolu ako ja? Myslím, že sa to ani nedá. Ináč volala som mame či mi nekúpi Chanel kabelku. Povedal, že tento vtip je fakt trápny a zložila. Ani som nestihla povedať, že to žiadny vtip neni.



Denník plný starostí, lásky a.... ŠKOLY!!! 2

23. ledna 2009 v 19:58 | Miima :*)
3 . 9 utorok
Takže vyučko bolo OK. No prestávky sú nočná mora. Keď som vychádzala z WC všetci sa mi smiali. No myslela som si, že to len tak zo zlomyseľnosti. Ale keď sa mi už aj učiteľka začala smiať pozrela som sa za seba. No výborne. Ťahám za sebou rolku toaletného papiera. Desiatu dostávame v jedálni. Dnes sme mali jogurt s rožkom a colu. Kým som sa bola pozrieť na nástenku či je niečo nové niekto mi colou potriasol. Keď som sa vrátila do triedy a otvorila colu, celá na mňa vystrekla. Takže som celý deň chodila v ukvickanom tričku. Nohavice to našťastie nezasiahlo. Tie mám z Londýna. V piatok je nijaký otvárací ples. Je jasné kto pôjde jediný bez partnera. Ja. STF majú určite na každú minútu plesu jedného. Napadá ma či by som sa s nimi nemala skamarátiť. No, ale byť fiflena??? Strach. Určite nie. Ešte by ma nijako zmenili. Alebo by mi zmenili meno aby bolo viac Cool. No to určite. Ani vo sne. Ale zas... No to je jedno. Ale aj tak by som si asi mala kúpiť nijaké tie šaty. Veď čo pôjdem tam sama. Budem sa tváriť, že ku mne niekto patrí. Ha ha ha imaginárny spoločník. :D :D :D. No ale je tu aj tretia možnosť, že sa nebudem vôbec obťažovať tam prísť.
Rozhodla som sa pre prvú možnosť. Pôjdem sama. Takže som sa vybrala do obchodov. Teda tu v Prahe ich majú požehnane. Po 2- hodinovom chodení som konečne našla tie pravé šaty. Boli zelené. Mini. A mali primeraný výstrih. STF i ich pochválili a povedali, že budem kočka. Milé. Večer zase chatovali. Takže som išla spať až keď vypli ten prekliaty počítač. No, ale počas toho ich chatovania som sa spýtala, že či by som nemohla napísať kamoškám. Súhlasili. A tak som napísala Armine, Penelope a Erin toto:
"Ajoooj stredná škola je des. Striekam na seba colu a ťahám za sebou rolku toaleťáku. Na izbe bývam s STF (super trio fiflien). Ale sú milé. V piatok máme otvárací ples. Samozrejme am pôjdem jediná sama. Tak sa maj. xxxXXXxxx (x= pusinka X= mega pusinka)"
No a čo sa stalo s mojimi kamarátkami? Takže Armina išla študovať do Ruska. Erin išla do Paríža. A Penelope sa tak zapáčil Londýn, že tam išla na jazykový kurz.
A teraz to hlavné. STF usporiadali na internáte párty. Bola som pozvaná. Bolo to super. Obliekla som si úzke nohavice, fialové tričko s takou citrónovou tváričkou. Keď som tam došla všetci sa na mňa pohŕdavo pozerali. No mne to bolo fuk. Bol tam aj Mickey Mouse. Stále sa motal okolo Shelly. Bolo zjavné, že ho iba využije a potom odhodí. No, ale ďalej som sa tým nezapodievala. Už som iba tancovala sama so sebou. A bolo mi fajn. Odišla som prvá. A teraz si čítam knižku. No už idú radšej zhasnem. Ježíš mária som slepá. Je tu tma ako v rohu. No sjuper. Práve som zhodila malú stolnú lampičku. Keď som išla zasvietiť veľké svetlo potkla som sa o tú spadnutú lampičku. Hrozne to buchlo. Zrazu len počujem smiech. To všetci stoja vo dverách a smejú sa na mne. Keď už všetci odišli nijako som sa postavila dala naspäť lampičku a šla spať.

Denník plný starostí, lásky a.... ŠKOLY!!! 1

11. ledna 2009 v 14:41 | Miima :*)
2 . 9
No sjuper.... Stredná škola. Stojím pred starou polorospadávajúcou
a plesnivou budovou. Pripomína mi továreň na autá.
"Toto že je stredná škola???" hundrem si.
Zrazu si všimnem, že všetky decká vchádzajú do budovy oproti. Ježíš mária. Stojím pred zlou budovou. Asi ma porazí. No pekne sa to začína. Ozaj škola sa nachádza v Prahe. Tá správna budova je moderná a decká vyzerajú byť zo snobských rodín. Ja medzi nimi vyzerám, že som zablúdila a, že patrím do tej budovy čo sa podobá na továreň. Keď si tak kráčam po sklenených schodoch zrazu sa potkýnam a padám. OMG. Všetky decká sa na mne smejú. Keď sa pozerám okolo seba, že o čo som sa potkla je mi hneď jasné, že ma potkol nijaký "inteligentný" chalan (čo mimochodom vyzerá jak Mickey Mouse). Keď som sa konečne pozbierala zo zeme všetky decká začali bežať späť do školy. Najskôr som nechápala či kvôli mne alebo len tak. Pochopila som to až keď začalo zvoniť. Rýchlo som trielila do školy. Asi na 3 poschodí som si uvedomila, že ani neviem kde je 1 ročník. Letím po schodoch dole. Rýchlo hľadám na nástenke poschodie kde je 1 ročník. No výborne na 4. Nemôžu si aspoň postaviť výťah?
Vletím do triedy. Učiteľka sa na mňa mračí a povie.
"Meškáš!!!"
"Pardon, ale..."
"Žiadne ale. Pokiaľ chceš byť v mojej triede musíš tu byť presne. A radšej si už choď sadnúť!"
No výborne. Už vidím ako odtiaľto odchádzam. A to som ešte nevidela internát. Jediné + tejto školy je asi to, že je moderná. Sadla som si úplne dozadu. ARMINA, PENELOPE, ERIN. Kde ste zachráňte ma.... Namiesto Zachráňte Willyho môže byť Zachráňte Lilien.
V škole sme nič nerobili. Keď skončilo "vyučovanie" tak sme mali ísť na internát. Tri krát hádaj denník kto bežal za autobusom. Jasné, že ja. Bola som na WC a zrazu počujem naštartovať motor. No jasné. Letím z WC-ka. Po ceste si zdvíham sukňu. Je mi jedno či ma niekto vidí. Ja musím stihnúť autobus. Lenže nestihla som ho. Takže mi neostávalo nič iné len za ním utekať. Keď stál na semaforoch dobehla som ho. Vzadu bola taká malá plošina. Rýchlo som na ňu vyskočila. V tom sa autobus pohol. Skoro som z neho zletela. Ešte, že kufre tam odviezli skôr. Dúfam, že ten môj tam nezabudli.
Internát vyzerá pekne. No na izbe som s takými fiflenami. Našťastie si ma nevšímajú. Taká hlavná (sú 3) má zlatý iPhone. Taká druhá ma strieborný iPhone. A tá posledná ma bronzový iPhone. Ja mám obyčajný iPhone. Ktorý som musela drankať pol roka. Veď keby som mala môj starý (mimochodom výborný) mobil tak by ma ukameňovali. Moja posteľ je ďaleko od tých ostatných. STF (super trio fiflien) si postele spojili. Takže ich majú ako jednu manželskú. To je tak nehygienické. Som rada, že moja posteľ je aspoň 4 metre ďalej.
Kúpeľňu má každá izba zvlášť. Dohodla som sa s STF, že budem chodiť do sprchy prvá. Že vraj som rýchlo hotová. Súhlasili. Počítače máme zakázané. No STF majú každá jeden vlastný ktorý si schovávajú pod posteľou. Večer (asi 23:30) chatovali s nijakými slaďúšikmi. Ja som si čítala knihu. Chatovali aj o 1:00 ráno. To už som dávno spala. Budíček máme o 6:30. Ja som vstávala o 6:00 aby sa STF stihli upraviť v kúpeľni. Ešte mená STF sem napíšem. Takže tá hlavná sa volá Shelly. Vraj jej rodičia chceli zahraničné meno. Tá druhá sa volá
Ester. A posledná sa volá Eliška. Tá prvá jej to však zmenila na Elisson. Vraj aby bola viac Cool. No už ide učiteľka takže dnes budem písať až večer.


Denník plný lásky, vzťahov a...18 POSLEDNÁ ČASŤ!!!

23. prosince 2008 v 20:30 | Miima :*)
30.6
No..... Mám tu posledné dve strany. Túto využijem na posledný zápis. Dnes sme dostávali vysvedčenie. Svietila na ňom aj jedna trojka. Z matiky :D. Mama ma dorazí. Toto bol posledný rok na základke. Mnohý si myslia, že s mojím vekom patrím na strednú. Lenže raz som schytala 3 zo správania a donútili ma opakovať ročník. Tak preto mám skoro šestnásť a chodím do 9 triedy. S babami sme išli do kaviarne. Stretli sme tam aj Olivera a spol. Oliver si ma odtiahol do ústrania a spýtal sa ma či s ním nechcem chodiť. Jasné, že som súhlasila. Musela by som byť debil aby som to odmietla. Potom sme si dali pusu. Krásnu pusu. Konečne si už nemusím vymýšľať o prvom francuzáku. Totiž som si vymyslela, že ma pobozkal malý chalan zo škôlky. Taká blbosť. Tento zápis bude kratučký, lebo ideme s Oliverom do kina. Ježíš už mi volá. Tento denník nikdy nevyhodím. Mám tu zapísaných len pár zápisov ale ja tak som opísala veľa s môjho života.

Denník plný lásky, vzťahov a...17

21. listopadu 2008 v 19:47 | Miima
6.6 Utorok

No... Dnes som bola s babami nakupovať. V Auparku bolo milión ľudí (ako vždy). V lushi som si kúpila úžasnú penu do kúpeľa. V H&M bola nová kolekcia takže som si odtiaľ odniesla nové tričko a gate. V Humaniku som si kúpila také krásne štekle (za ktoré mi mama dobre vynadala, ale to je len nepodstatný detail). Ďalej som si kúpila v dm-ku plno balíkov vreckoviek. Po tom včerajšom nevydarenom rande. No vydarenom až na to dlhé čakanie som prechladla. Domov som došla autobusom. Boli asi štyri hodiny. V škole sme nedostali žiadne úlohy tak som si mohla robiť čo som chcela. Najskôr som išla na PC a potom som si začala vymýšľať taký tanec. Keď som bola menšia chodila som na balet a dokonca mi tam aj niečo natĺkli do hlavy takže si ešte niečo pamätám. Ďalej som si začala vymýšľať moderný hip-hop tanec. Na Singin´ In The Rain. Ten dopadol trošička horšie, ale stále to nebolo také zlé ako keď prišli ľudovky. To som začala dupkať skackať div som sa neprepadla do susedov. Uprostred ľudoviek ma vyrušilo zvonenie pri dverách.

"Choď ty Lilien!" rozkázala mama takže som musela naklusať k dverám.

Otvorím dvere a stará babka na mňa spustí.

"Čo tu robíte taký rámus? Nedá sa pozerať ani televízor. Kvôli Vám nestihnem moju Esmeraldu!!!!"

"Pre...," ani som nedokončila a babka pokračovala.

"Chuan ju mal požiadať o ruku a ja to kvôli Vám neuvidím vy hulváti."

Tak ma vytočila, že som jej zabuchla dvere pred jej hnusným frňákom. Že vraj hulváti. No to iste. Nech si ma nabudúce neželá ju vystrelím na Mars bez spiatočnej letenky. Krava. Oooo Chuan o Esmeralda poďme odstreliť tu rachetlu na mesiac. Jasné skvelý nápad poďme. Takže Esmeralda v mojom podaní. Úžasná. Musím napísať do Hollywoodu. Určite ma tam zoberú za scenáristku. Bude to sjuper.

***

Crrrn. Sprostý budík ma zobudil. Po tých ľudovkách som sa totiž unavila a budík som si nastavila lebo som mala ísť k Armine spať. Jasné, že som budík vypla a spala som ďalej ako to vždy robím. Zobudila som sa až na zvonenie telefónu. Bola to Armina. Pýtala sa ma kde toľko trčím, že vraj je párty v plnom prúde a že tam chýbam iba ja.

K Armine som došla neskoro. Bola u nej sranda ako obvykle. Ohadzovali sme sa vankúšmi a jeden sme roztrhli. Potom sme sa ohadzovali perím. To bola ešte väčšia haluz. No a nakoniec sme konečne išli spať.

Denník plný lásky, vzťahov a...16

30. října 2008 v 19:23 | Miima
5.6 pondelok


No.... Dnes som dostala 3 s toho projektu o Londýne. A to len preto, že mi učiteľka nechcela veriť, že som spadla do telefónnej búdky kde sa natáčal Harry Potter. Je to neuveriteľné, ale hold je to pravda. Keď som sa doterigala k babke v obývačke sedela mama s otcom. Hodila som tašku na zem a vôbec ma nezaujímala, že to bol kvet a nie zem. Hodila som sa im okolo krku. Skoro som ich zadusila. Potom som si zbalila veci a išlo sa domov. Keď som si spravila všetky úlohy zazvonil mi mobil. Bol to Oliver. Pýtal sa ma či by som s ním nešla do kina. Jasné, že som povedala, že nie. Ale ne povedala som, že si to ešte rozmyslím. Asi o päť minút som mu zavolala, že veľmi rada s ním pôjdem.


"Super takže dnes o 17:30 pred kinom OK?"


"OK," rozplývala som sa.


Pred kinom:


No takže pred kinom som dupkala asi 30 minút kým sa pán super dotrepal. Hneď som mu aj vynadala, že mohol zavolať.


"Prepáč meškal mi bus."


Výhovorky. Film bol úplne super. Raz sa ma dokonca dotkol len tak náhodou. No jasné. Všetky tieto taktiky ovládam s babských časopisov. Za chvíľku ma len tak omylom pobozká. Keď sa film skončil Oliver išiel na autobus. Najskôr ma nechcel nechať samú no ja som ho poslala nech ide, že po mňa za chvíľu prídu. No lenže neprišli.


Po 30 min.


Zvoní mi mobil.


"Prepáč zlatko, ale trčíme v zápche," hučí oco a popri tom trúbi a nadáva.


Po hodine


Konečne sa dotrepal. Bola som premrznutá na kosť.


Keď sme došli domov hneď som si išla robiť horúci čaj. Ten ma dobre zahrial. V telke nič nedávali a tak som šla na PC. Na skype tiež nikto nebol. Skoro ma roztrhlo. No a nezostalo mi nič iné len zaľahnúť do postele s dobrou knižkou.





Denník plný lásky, vzťahov a...15

23. října 2008 v 12:41 | Miima
4.6 nedeľa





Dnes ma prepustili z nemocnice. Mama už nie je v ohrození života a ani ocino. S učiteľkou sme odleteli naspäť do Londýna po veci. Vrátili sme sa do školy. Všetci odišli domov iba ja som tam ostala stáť. Potom som zavolala babke nech po mňa príde. Babka dofrčala okamžite. Išli sme k nám domov a zobrala som si čisté veci.


"Mamu by mali pustiť z nemocnice asi o týždeň."


"Jaj chúďa moja dcérenka," horekovala babka.


Po chvíľke ma prestalo baviť jej večné rozprávanie o tom, že to je jej chyba, a tak som vybehla do mojej izby. Po hodine pozerania telky som si spomenula na to, že máme spraviť projekt o Londýne. Hneď mi doplo, že to bude práca aj na 2 hodiny. S neochotou som išla do obývačky pre výkres. Potom som si spomenula, že som doma nechala foťák. Takže som musela ísť domov. Bol krásny slnečný deň. Vonku bolo asi 26 stupňov. Úžasný deň na kúpanie. Jasné.


Ako náhle som dokončila projekt a dolepila poslednú fotku tak som volala Penelope, že či by sa jej nechcelo ísť na kupko.


"Jasné. To je skvelí nápad," rozplývala sa Penelope.


"OK tak o 2 pred hlavným vchodom."


"OK."


Potom som volala Armine. Aj tá súhlasila. A nakoniec som volala Erin. Tá už mala aj zbalené plavky lebo vraj myslela na to isté.


Na kúpalisku:


"Toto je skvelý deň na to, aby sme zbalili dákych chalanov," začala Armina ako vždy.


"No to je fakt skvelý nápad," pridala sa Erin a Penelope.


"Mhhh to je," zahundrala som. Nebola som tým moc nadšené, lebo ja som chalana vyhliadnutého už mala.


Asi o hodinku na mňa prestalo svietiť slnko a ozvalo sa. "Ahoj."


Ten hlas mi bol povedomý. No jasné. Nie nie. Počkať musím si spomenúť bez toho aby som otvorila oči. No nespomenula som si. A tak som radšej otvorila oči. No wow. Nado mnou stál Oliver. Tak to som fakt nečakala.


"Ahoj," pozdravila som ho a cítila som chvenie v žalúdku.


"Ako sa máš?"


"Ale dobre ty?" nemohla som tomu uveriť.


"Dobre a ozaj čo tu robíš?"


"Som tu s Penelope, Arminou a Erin."


"Aha a kde ako že sú?"


Ukázala som smerom k Erin, Armine a Penelope, ktoré stáli asi 1 cm od neznámych chalanov. Bolo jasné, že s nimi flirtovali. Stavím sa sama so sebou o 1000 SK, že už majú ich telefónne čísla. Keď som tak nad tým rozmýšľala tak mi napadlo, že by som si mohla vypýtať ja to Oliverove. No nestihla som to lebo ma predbehol.


"Hej Lilien nedala by si mi tvoje číslo?"


"Áno takže píš si 09..."


"OK tak ja ti ešte zavolám tak pá"


"Paaa."






Denník plný lásky, vzťahov a...14

10. října 2008 v 18:37 | Miima
3.6 sobota 2 časť





"Mami odpovedz mi!"


Nič mám pocit, že asi umriem. Chvíľku som stála ako obarená a myslela si, že to bol len žart. No potom mi doplo a utekala som zavolať záchranku. S toho stresu som zabudla telefónne číslo. Erin, Armina a Penelope sa zdvihli a ťahali ma do hotela. Popri tom vytočili za mňa 112 a dali mi telefón do ruky. Lenže ja som nedokázala nič povedať. Nedostala som zo seba ani hlások. Bola som taká skľúčená. V hrdle som mala obrovskú guču, ktorá ma tlačila. Po lícach mi tiekli horúce slzy. Strašne som sa bála o mamu a otca. Bála som sa, že zomrú. Alebo, že sa im stane ešte niečo horšie. Bála som sa, že k nim nedojde záchranka v čas. Armina oznámila za mňa policajtom, že mi havarovala mama s otcom.


"Išli autobusom. Zo Slovenska do Rakúska," mlela Armina.


No ja som ju nepočúvala. Bolo mi strašne. Mala som pocit viny. Strašne som plakala. Chcela som si zavolať taxík až k miestu nehody no tá sprostá učiteľka ma tam nechcela pustiť. Keď som je v skratke povedala čo sa stalo tak okamžite volala na letisko a všelikde aby nám dali nijaký last minute. Náhodou mali voľné ešte 2 miesta takže sme sa okamžite balili. Let trval 3,5 hodiny. Až v lietadle mi došlo, že som chcela volať taxík. A že Londýn je vlastne ako keby na takom ostrove. V lietadle som sa aspoň 300 krát učiteľky spýtala, že kedy tam už budeme. Keď sme dorazili na miesto... Bolo to strašné. Všade samá krv. No proste otrasné. Snažila som sa nájsť mamu. Po pol hodine som ju našla uprostred poľa.


"Mami!!!"


Ležala v bezvedomí. Snažila som sa ju prebrať, ale nepodarilo sa mi to. Potom som sa zdvihla a utekala pre pomoc. O chvíľku tam už boli záchranári. Povedali mi, že mama je vo vážnom zdravotnom stave a aj ocko. Triasli sa mi kolená. Všetko sa mi triaslo. Srdce som mala až kdesi v krku. Potom sa mi zatočila hlava a spadla som na zem. Prebrala som sa až v nemocnici. Nemocnice neznášam. Chcela som odísť, ale na moju smolu tam prišla sestrička a dala mi nijaké lieky.




Denník plný lásky, vzťahov a...13

4. října 2008 v 16:31 | Miima
3.6 sobota 1časť


No takže to s tým lotom bolo klamstvo. Policajti prišli neviem kvôli čomu, ale zo mňa si iba vystrelili. Mama vyhrala leda tak 200 korún. No potom mi zazvonil telefón. Najskôr som to nechcela zdvihnúť, ale keď telefón neustále zvonil radšej som ho išla zobrať. Bola to teta Irka, ktorá ma neustále sleduje. Som 24 hodín pod drobnohľadom. Potom mi volala Erin. S babami boli v starbuckse.


"Okamžite padaj do starbucksu a pohni zadkom moja!" ozýva sa z druhej strany telefónu.


"No, ale mne sa tam nechce chodiť kvôli nijakým debilinám."


"Mám úžasné zistenie o Martinovi."


"Hneď som tam!"


V starbuckse:


"Počúvaj Martin je gay!!!"


"ČO??? To nemyslíš vážne!" ty kokso táto informácia ma začala zaujímať. Chvíľu bolo ticho. Potom sa ozvala Armina.


"Baby poďme nakupovať."


"No OK," súhlasila som, "aj tak sme dlho nikde neboli."


"Tak poďme!" zavelila Penelope.


V nákupnom centre:


V c&a sme nakúpili plno gatí. Potom sme išli do Peacocksu. Tam som si kúpila nádhernú blúzu. Takú saténovú tmavofialovú. Erin si kúpila také tričko čo jej náramne pristane. Je elegantné. To ma práveže prekvapilo lebo Erin sa skôr orientuje na voľnejšie oblečenie. Penelope si kúpila také čierne šaty. Sú po kolená a fakt v nich vyzerá sexi. Armina si kúpila ružovú sukňu a zelený top. Všetky sme vyzerali tak elegantne.


"Tak a teraz sme pripravené na tú večeru," prehodila len tak Erin.


"Čo? Na akú večeru?"


"No na tú čo nás pozvali tí chalani od vedľa."


"AHA"


No výborne takže som úplne mimo. Nikto mi nič nepovie. Všetky baby majú dokonalé vlasy. Iba ja mám mastnú hlavu a vyzerám ako s kontajnera.


"Baby ja musím ísť do kaderníctva."


"No tak Lilien, začala Penelope, "maj nijakú seba úctu."


"Ale ja si chcem dať spraviť poriadny účes."


Samozrejme, že keď som išla do kaderníctva ja tak sa tam nahrnuli všetky.


Na večeri :


Mňa odviedol na večeru Oliver. Bola som taká šťastná. Sadli sme si k stolu pre 8 ľudí.


"Chlapci ideme si umyť ruky," povedali sme všetky naraz.


Keď sme sa vrátili objednali sme si. Dala som si kura na 4 druhoch orieškov. Ostatné baby si dali tiež kura len na iný spôsob. Zrazu mi začal zvoniť telefón.


"Prosím?"


"Lilien."


"Mami?"


"Áno zlatko to som ja. Havaroval nám autobus do Rakúska a som zranená. Ocko je v bez..."


Tútútútú.


"Mami? Mamiii!!!"





To be continued...



 
 

Reklama