Blog things

Les vacances à Paris/ Prázdniny v Paríži

31. května 2014 v 12:49 | Vanda Š.
Február bol ten mesiac, keď sme sa s kamarátkou rozhodli, že sa musíme vybrať do cudziny. Prvý nápad bol Paríž a tak som úporne hľadala letenky, ktoré si môžu dovoliť aj nezarábajúci študentíci, priživujúci sa na peniazoch svojich rodičov. Po dlhom hľadaní sa konečne objavili letenky, povedzme za rozumnú cenu, ktoré ponúkali Air France.
Leteli sme z London Heathrow Terminál 4. Väčšie letisko som v živote nevidela. Samotná cesta z terminálu 1 až na terminál 4 trvala minimálne 30 minút.


V Paríži sme pristáli doobeda. Cesta ubehla neskutočne rýchlo. Keďže sme leteli s normálnou spoločnosťou a nie nízkonákladovou, boli sme pripravené a nadšené, že dostaneme raňajky v lietadle. Neraňajkovali sme na letisku s tým že si predsa musíme šetriť žalúdok aby sme vládali raňajky v lietadle. Avšak raňajky v lietadle pozostávali z jedného miniatúrnehocroissantíku a pitia. Naše tváre zarmútil smútok, ktorý vyvolalo škvŕkanie v žalúdku. Posádka si to všimla a dala nám o 1 croissant navyše. A odvtedy sa začali 4 najlepšie dni v našich životoch.




The old bank (steak and ribs) reštaurácia snov?

1. února 2014 v 21:34 | Vanda Š.
Dlhšiu dobu si môj jazyk žiadal chuť šťavnatých, krásne prepečených, BBQ rebierok. A tak som začala pátrať po reštauráciach v Brightone, ktoré by ponúkali rebierka za dostupnú cenu. Dobrý strýčko Google bol nápomocný a preklikala som sa až na stránku reštaurácie The old bank (steak and ribs), v ktorej nerobia len rebierka, ale ako aj názov napovedá aj steaky, no taktiež mnoho ďalších jedál.
Atmosféra v reštaurácií bola príjemná, z reproduktorov znel krásny hlas Niny Simon a na stoloch plal tlmený oheň sviečky. Nemôžem hodnotiť atmosféru počas večera, pretože som reštauráciu navštívila okolo 2 poobede. Obsluha bola prívetivá, rýchla a nápomocná.
Vďaka tomu, že sme sa dostali do reštaurácie v rozmedzí medzi 12 až 18 hodinou, mohli sme si dať tzv. Earlybird Menu. Na výber sú 3 možnosti a to: 1 chod za 8.95 libier, 2 chody za 10.95 libier alebo 3 chody za 12.95 libier.
Vybrala som si možnosť 2 chodov, ako prvý som si dala domácu polievku dňa, ktorá bola krémová hubová. Musím hodnotiť veľmi vysoko, naozaj výbroná, dlho som takú dobrú polievku nejedla. Ako druhý chod som si dala vysnívané rebierka v bbq omáčke s domácimi hranolkami. Všetky moje zmysly boli uspokojené a ja som odchádzala s plným žalúdkom, ale dobrým pocitom, že som si konečne splnila sen.

And so I moved to England and started seeing, started seeing what we're doing, still doing everything we want to

27. listopadu 2013 v 18:37 | Vanda Š.
Už sú to 4 mesiace,čo som sa stala dočasnou obyvateľkou anglického prímorského mesta Brighton. Brighton leží na juhuAnglicka v časi East Sussex. Ideálne mesto pre študentov, preto sa tu nachádza aj University of Brighton, ktorá bolazaložená v roku 1992. Čoskoro sa stala obľúbenou univerzitou pre študentov z rôznych kútov sveta.
A ako som sa tu ocitla vlastne ja. Prišla som sem študovať angličtinu. Chodím na miestnu College, čo je sú vlastne posledné 2 roky našej strednej školy. Existuje viacero foriem ubytovania, jedna z nich je bývanie v host family, ktorú som si vybrala ja. Škola má aj vlastný campus, ale bohužiaľ ten je, že vraj, pre študentov čo majú 18 rokov a viac.
Moja host family sa skladá z asi 60 ročnej tety a jej 30 ročnej dcéry, ktorá ešte stále býva doma, no má sa sťahovať v Decembri. V dôsledkoch jej sťahovania je po celom dome rohádzaných milion vecí. Zpočiatku som si myslela, že to je naozaj kvôli sťahovaniu, ale vďaka miernemu anglickému exibicionizmu som začala nahliadať ľudom do okien, na ktorých nemajú záclony a na moje prekvapenie tu žijú všetci v neporiadku. Možno to ani nie je neporiadok, možno je to len to nadmerné množstvo vecí, ktoré nakúpia a nikdy ich nevyužijú.
V škole som sa pozoznamovala s viacerými ľuďmi, no poväčšine sú to všetci internacionálni ľudia, niektorí tu už žijú viacero rokov, no plnohodnotných Britov poznám dokopy asi 5. Neviem čím to je, že sú takí zadubení a nemajú záujem sa baviť so zahraničnými ľuďmi. Tak ako Číňania alebo Japonci vytvárajú skupinky "svojich", do ktorých nechcú vpustiť žiadneho cudzokrajného "votrelca", mám pocit, že Briti robia to isté. Je to snáď tým, že predpokladajú v dôsledku toho, že sme so zahraničia, tak im nerozumieme? Alebo je to naozaj tým, že nemajú radi interncaionálny insekt, ktorý sa im každý deň valí do krajiny?

Justin Bieber a jeho fanúšičky

31. března 2013 v 20:32 | Vanda Š.
Včera mal Justin Bieber koncert vo Viedni. Vzhľadom na to, že sesternica je jeho veľká fanúšička, tak som sa jej na to pýtala a ona mi zdelila, že preplakala celý včerajší deň, lebo na koncert nezohnala lístky. Môj výraz v tvári sa zmenil na takýto. Po tom mi povedala, že nejaké 15-ročné dievča sa zabilo, lebo nebolo na Justinovom koncerte a malo aj nejaké iné problémy (iste, iste). Prosím vás, kam tento svet speje? Keď denno-denne čítam takéto informácie, tak mám pocit, ako keby mi niekto vygumoval hlavu a neviem naozaj čo si mám to tom myslieť. Kebyže tie decká hladujú alebo čo, narodili sa v Afrike... Ale zabíjať sa kvôli tomu, že som nebola na koncerte nejakého človeka, ktorý keby sa nepresadil, tak jednoducho "I don't give a fuck" o nejakom rádoby speváčikovi. Svet upadá priatelia. Je to srdcervúce, ale je to tak.

P.S:

Lyžoačka v Loferi s rannou jógou namiesto lyžovania

3. března 2013 v 11:00 | Vanda Š.
Od včera sa nachádzam v jednom Alpskom mestečku, resp. dedinke - Lofer. Vzhľadom na to, že kvôli chorobe som ukrátená o lyžovanie, snažím sa čas kým sú naši na svahu využiť čo najrozumnejšie. Rozhodla som sa, že začnem s rannou jógou. Pohyb mi prospeje a hlavne s radosťou si ponaťahujem svaly kvôli ohybnosti, ktorú by som rada zlepšila. Plus nejaké to kilečko dole a spevnená postava tiež nie sú odveci ;D.













Seriálová mánia

25. února 2013 v 14:14 | Vanda Š.
Počas dlhodobého pobytu doma, kvôli chorobe som sa uchýlila k istote zabíjania času, to jest ku knihám, časopisom a seriálom. Od bežnej seriálovej rutiny (The Vampire Diaries, Pretty Little Liars, Suits) som bola nútena loviť v nových vodách. Dostalo sa ku mne pár nových, dobrých, seriálov.

The Carries Diaries- v preklade Carrieine denníky, hlavnou hrdinkou je Carrie Bradshaw, jedna z hlavných postáv seriálu a filmov Sex v meste. Celý seriál sa odohráva z jej pubertálneho obdobia, ktoré prežíva so svojimi 3 najlepšími kamarátmi a s chlapcom Sebastianom, medzi ktorými to očividne iskrí. Po úmrtí jej mamy príde konečne svetlá chvíľka, keď získa stáž v New Yoorku, priamo na Manhattne, kde stretáva redaktorku módneho časopisu, Larissu. Mňa seriál celkom zaujal, nové časti vychádzajú každý pondelok, doteraz ich je zatiaľ 6.

Stratená v časopriestore

23. února 2013 v 21:34 | Vanda Š.
Áno, to presne práve som. Už štvrtý týždeň sa vyvaľujem doma a dochádzajú mi nápady čo robiť. Prešla som už rôznymi fázami, od menenia izby až po čítanie článkov o ajurvede, čo je indické liečebné umenie, ktoré má 3 dóši. Vátu, Pittu a Kaphu(číta sa káfa). Podľa testu na tejto stránke som prišla k záveru, že u mňa prevláda dóša Váta. Ďalej som si prečítala čo by mal typ mojej dóše jesť a ako duševne vyrovnať moju dóšu. A tam som aj skončila a ďalej som sa tým nezapodievala a radšej som sa presunula k čítaní už 4 knihy počas mojej indisponencie(existuje to vôbec takto vyskloňované??) na lôžku. Prvá kniha ktorú som prečítala bola od Dominika Dána - Uzol, pokiaľ máte radi detektívky, určite stojí za to prečítať si jeho knihy. Osobne je to môj najobľúbenejší spisovateľ (reálnych) detektívok a všetky jeho knihy sú písané na základe skutočných prípadov. Druhá kniha bola od Maxim E. Matkina - Žiadne prudké pohyby, taktiež zaujímavá kniha, pokiaľ si nepotrpíte len na presladené romány a potešia vás knihy aj z normálneho života. Tretia kniha sa volala Medium Love a napísala ju Barbora Kardošová. Vrelo odporúčam, opäť šetkým, ktorí si radi prečítajú knihu z reálneho života s reálnimi situáciami. 4. kniha ku ktorej som sa uchýlia je opäť od Maxim E. Matkina, tak uvidíme, či ma nesklame :).

Žitie minulosťou

16. února 2013 v 13:40 | Vanda Š.
Z každej životnej udalosti nám v hlave ostane spomienka. Môže byť dobrá či zlá, no ostáva v nejakom šuflíčku v mozgu. Často sa stáva, že niečo skončí a my sa zahĺbime do myšlienok z minulosti, do spomienok...

Prvé jarné slnečné lúče vrthli do Stankeho okien ako votrelci, ktorí mu chceli zneškodniť spánok, ktorý bol jediná činnosť, ktorú Stanke vykonával posledný mesiac. Na to, aby vstal, by musel vynaložiť priveľké množstvo energie, tak si jednoducho na hlavu natiahol vankúš a spal ďalej.
Takto prespal ďalšie dva dni až kým nezačal vo vchodovej zámke hrkotať kľúč. Podľa toho, ako dlho to štrnganie trvalo, Stanke usúdil, že to bude jeho sestra, ktorá ma vždy problém s dlho nepremastenou zámkou. Za každým jej sľubuje, že už nabudúce to určite bude. Nebolo to ani o 3 roky neskôr.
"Presne som čakala, že vojdem do klietky a nie do bytu," poznamenala Levanduľa. Odpovede sa jej nedostalo.
"Potreboval by si tu nejakú ženskú ruku, už to bude mesiac!"
"Daj mi pokoj!" zachrapčalo niečo z izby.
Levanduľa poslúchla a dala sa do umývania riadu, vysávania, vetrania, zalievania kvetov, ktorým to už aj tak nepomohlo.
Stankeho opustila žena pred mesiacom. Doteraz sa z toho nespamätal. Bol presvedčený, že Rouge potrebuje len čas a všetko sa vráti do starých koľají, neustále vnímal jej vôňu z perín, v ktorých sa väčšinu času zdržiaval, z gauča, zo skirne. Neustále mal v sebe tú nádej. Pri pohľade na každú vec v byte sa mu v hlave objavila nejaká spomienka, mozog začal premietať rôzne situácie a on mal pocit, že to je relita, že to je čas, v ktorom žije. Premietali sa mu milostné scény, vtipy na ktorých sa spolu vždy smiali, bežné rozhovory, ale aj hádky, ktoré však vždy v hlave zakončil inak, ako sa skončili v skutočnosti.
"Možno by si sa mal niekomu vyrozprávať, v časopisoch píšu, že to vraj pomáha," nadhodila Levanduľa.
"V tých stupídnych článkoch ti len nahovárajú, že ti to pomôže, aby si si to vsugerovala do hlavy a vyhodila peniaze, za niekoho, kto nemal na lepšiu vysokú školu, tak si vybral psychológiu."
"Aj tak si myslím, že by si to mohlo skúsiť."
"Keď to skúsim, už mi s tým dáš navždy pokoj?"
"Možno."
"Dobre."
Stanke sa viezol spleťou uličiek, ktoré ho mali doviesť na miesto spásy a úľavy, ako si myslela jeho sestra. Pred bytovkou nemal kde zaparkovať, lebo všade parkovali domáci, tak musel auto odstaviť v neďalekej garáži a vrátiť sa pešo. V čakárni nikto nebol a tak zaklopal na masívne dvere, ktoré samé o sebe hovorili, že toto nie je miesto pre neho.
"Dobrý deň, už na Vás čakám," usmieval sa doktor, ktorý bol celkom normálne oblečený, v bežných rifliach a svetríku s v-čkovým výstrihom, čo Stankeho celkom prekvapilo, lebo čakal biely plášť s tabuľkou "Ste tu, lebo ste psychicky narušený."
"Dobrý deň."
"Nech sa páči posadte sa a povedzte mi čo vás trápi."
Stanke sa posadil do designového, nepohodlného kresla.
"No... mňa sme vlastne poslala sestra."
"Viete prečo vás sem poslala?"
"Myslí si, že potrebujem pomoc, lebo ma opustila žena."
"A potrebujete ju?"
"Pomoc?"
"Nie, všau ženu."
Samozrejme, že ju potrebuje, potrebuje jej fyzickú prítomnosť, potrebuje ležať vedľa nej v posteli a hladkať jej vlasy, potrebuje sa s ňou rozprávať, smiať sa, milovať sa. Tak ako kedysi.
"Áno potrebujem."
Rozhovor sa ďalej uberal smerom, ktorý Stankemu nebol moc príjemný. Nerád hovoril o svojich pocitoch a myšlienkach, lebo mu nikdy nikto nerozumel.
"Spomienky sú krásna vec pán Kuric, no nemôžete nimi žiť, musíte sa sústrediť na prítomnosť a prijať ju takú, aká je, zlepšiť ju vo váš prospech. Nenechajte spomienky aby vás pohltili a dodali vám ilúzie o niečom, čo už nie je."
"Áno budem sa tým riadiť pán doktor, ďakujem," postavil sa a odišiel.
Pred budovou začul z niekoho bytu hrať pieseň "With or without you" a pred očami sa mu zjavil príbeh ako na túto pesničku tancoval s Rouge počas teplého letného večera v parku, ako sa nemotorne zvalili do trávy a snažili sa pozorovať hviezdy, ktorým bránil odraz svetla z mesta, aby sa ukázali v celej svojej kráse zamilovanému páru, ktorý ležal v objatí na zemi v tráve. Stanke stál pred bránou ďalšie 2 hodiny a nechal spomienky ovládnuť celú jeho myseľ.

New Dess :-)

7. dubna 2010 v 11:03 | Miima :*)
Tak spravila som sem NEW Dess... Čo naň hovoríte? Páči sa vám či? :-) Nurazím sa ani keď sa Vám nebude páčiť. Veď každý má svoj názor no nie? ;-).
Toť miniatúrka dessu :-).
www.hviezdysoubiznisu.blog.cz

Odchádzam

27. února 2010 v 9:42 | Miima :*)
No takže dneska odchádzam na lyžovačku, čo znamená, že sem nebude pribúdať moc článkov. Pokúsim sa nejaké prednastaviť aby to tu úplne nezomrelo :D. Vrátim sa asi 6.3 :).
XOXO Miima :*)
 
 

Reklama