Z každej životnej udalosti nám v hlave ostane spomienka. Môže byť dobrá či zlá, no ostáva v nejakom šuflíčku v mozgu. Často sa stáva, že niečo skončí a my sa zahĺbime do myšlienok z minulosti, do spomienok...
Prvé jarné slnečné lúče vrthli do Stankeho okien ako votrelci, ktorí mu chceli zneškodniť spánok, ktorý bol jediná činnosť, ktorú Stanke vykonával posledný mesiac. Na to, aby vstal, by musel vynaložiť priveľké množstvo energie, tak si jednoducho na hlavu natiahol vankúš a spal ďalej.
Takto prespal ďalšie dva dni až kým nezačal vo vchodovej zámke hrkotať kľúč. Podľa toho, ako dlho to štrnganie trvalo, Stanke usúdil, že to bude jeho sestra, ktorá ma vždy problém s dlho nepremastenou zámkou. Za každým jej sľubuje, že už nabudúce to určite bude. Nebolo to ani o 3 roky neskôr.
"Presne som čakala, že vojdem do klietky a nie do bytu," poznamenala Levanduľa. Odpovede sa jej nedostalo.
"Potreboval by si tu nejakú ženskú ruku, už to bude mesiac!"
"Daj mi pokoj!" zachrapčalo niečo z izby.
Levanduľa poslúchla a dala sa do umývania riadu, vysávania, vetrania, zalievania kvetov, ktorým to už aj tak nepomohlo.
Stankeho opustila žena pred mesiacom. Doteraz sa z toho nespamätal. Bol presvedčený, že Rouge potrebuje len čas a všetko sa vráti do starých koľají, neustále vnímal jej vôňu z perín, v ktorých sa väčšinu času zdržiaval, z gauča, zo skirne. Neustále mal v sebe tú nádej. Pri pohľade na každú vec v byte sa mu v hlave objavila nejaká spomienka, mozog začal premietať rôzne situácie a on mal pocit, že to je relita, že to je čas, v ktorom žije. Premietali sa mu milostné scény, vtipy na ktorých sa spolu vždy smiali, bežné rozhovory, ale aj hádky, ktoré však vždy v hlave zakončil inak, ako sa skončili v skutočnosti.
"Možno by si sa mal niekomu vyrozprávať, v časopisoch píšu, že to vraj pomáha," nadhodila Levanduľa.
"V tých stupídnych článkoch ti len nahovárajú, že ti to pomôže, aby si si to vsugerovala do hlavy a vyhodila peniaze, za niekoho, kto nemal na lepšiu vysokú školu, tak si vybral psychológiu."
"Aj tak si myslím, že by si to mohlo skúsiť."
"Keď to skúsim, už mi s tým dáš navždy pokoj?"
"Možno."
"Dobre."
Stanke sa viezol spleťou uličiek, ktoré ho mali doviesť na miesto spásy a úľavy, ako si myslela jeho sestra. Pred bytovkou nemal kde zaparkovať, lebo všade parkovali domáci, tak musel auto odstaviť v neďalekej garáži a vrátiť sa pešo. V čakárni nikto nebol a tak zaklopal na masívne dvere, ktoré samé o sebe hovorili, že toto nie je miesto pre neho.
"Dobrý deň, už na Vás čakám," usmieval sa doktor, ktorý bol celkom normálne oblečený, v bežných rifliach a svetríku s v-čkovým výstrihom, čo Stankeho celkom prekvapilo, lebo čakal biely plášť s tabuľkou "Ste tu, lebo ste psychicky narušený."
"Dobrý deň."
"Nech sa páči posadte sa a povedzte mi čo vás trápi."
Stanke sa posadil do designového, nepohodlného kresla.
"No... mňa sme vlastne poslala sestra."
"Viete prečo vás sem poslala?"
"Myslí si, že potrebujem pomoc, lebo ma opustila žena."
"A potrebujete ju?"
"Pomoc?"
"Nie, všau ženu."
Samozrejme, že ju potrebuje, potrebuje jej fyzickú prítomnosť, potrebuje ležať vedľa nej v posteli a hladkať jej vlasy, potrebuje sa s ňou rozprávať, smiať sa, milovať sa. Tak ako kedysi.
"Áno potrebujem."
Rozhovor sa ďalej uberal smerom, ktorý Stankemu nebol moc príjemný. Nerád hovoril o svojich pocitoch a myšlienkach, lebo mu nikdy nikto nerozumel.
"Spomienky sú krásna vec pán Kuric, no nemôžete nimi žiť, musíte sa sústrediť na prítomnosť a prijať ju takú, aká je, zlepšiť ju vo váš prospech. Nenechajte spomienky aby vás pohltili a dodali vám ilúzie o niečom, čo už nie je."
"Áno budem sa tým riadiť pán doktor, ďakujem," postavil sa a odišiel.
Pred budovou začul z niekoho bytu hrať pieseň "With or without you" a pred očami sa mu zjavil príbeh ako na túto pesničku tancoval s Rouge počas teplého letného večera v parku, ako sa nemotorne zvalili do trávy a snažili sa pozorovať hviezdy, ktorým bránil odraz svetla z mesta, aby sa ukázali v celej svojej kráse zamilovanému páru, ktorý ležal v objatí na zemi v tráve. Stanke stál pred bránou ďalšie 2 hodiny a nechal spomienky ovládnuť celú jeho myseľ.
díky:) Jinak taky krásně píšeš ;)