5.6 pondelok
No.... Dnes som dostala 3 s toho projektu o Londýne. A to len preto, že mi učiteľka nechcela veriť, že som spadla do telefónnej búdky kde sa natáčal Harry Potter. Je to neuveriteľné, ale hold je to pravda. Keď som sa doterigala k babke v obývačke sedela mama s otcom. Hodila som tašku na zem a vôbec ma nezaujímala, že to bol kvet a nie zem. Hodila som sa im okolo krku. Skoro som ich zadusila. Potom som si zbalila veci a išlo sa domov. Keď som si spravila všetky úlohy zazvonil mi mobil. Bol to Oliver. Pýtal sa ma či by som s ním nešla do kina. Jasné, že som povedala, že nie. Ale ne povedala som, že si to ešte rozmyslím. Asi o päť minút som mu zavolala, že veľmi rada s ním pôjdem.
"Super takže dnes o 17:30 pred kinom OK?"
"OK," rozplývala som sa.
Pred kinom:
No takže pred kinom som dupkala asi 30 minút kým sa pán super dotrepal. Hneď som mu aj vynadala, že mohol zavolať.
"Prepáč meškal mi bus."
Výhovorky. Film bol úplne super. Raz sa ma dokonca dotkol len tak náhodou. No jasné. Všetky tieto taktiky ovládam s babských časopisov. Za chvíľku ma len tak omylom pobozká. Keď sa film skončil Oliver išiel na autobus. Najskôr ma nechcel nechať samú no ja som ho poslala nech ide, že po mňa za chvíľu prídu. No lenže neprišli.
Po 30 min.
Zvoní mi mobil.
"Prepáč zlatko, ale trčíme v zápche," hučí oco a popri tom trúbi a nadáva.
Po hodine
Konečne sa dotrepal. Bola som premrznutá na kosť.
Keď sme došli domov hneď som si išla robiť horúci čaj. Ten ma dobre zahrial. V telke nič nedávali a tak som šla na PC. Na skype tiež nikto nebol. Skoro ma roztrhlo. No a nezostalo mi nič iné len zaľahnúť do postele s dobrou knižkou.


Jooo tak to mi připomíná mýho taťku
I když teď už ne.. Tati,kde jsi?? Jooo, už jedu , neboj.. Za hodinu..Tati
....
Sranda dycky..