3.6 sobota 2 časť
"Mami odpovedz mi!"
Nič mám pocit, že asi umriem. Chvíľku som stála ako obarená a myslela si, že to bol len žart. No potom mi doplo a utekala som zavolať záchranku. S toho stresu som zabudla telefónne číslo. Erin, Armina a Penelope sa zdvihli a ťahali ma do hotela. Popri tom vytočili za mňa 112 a dali mi telefón do ruky. Lenže ja som nedokázala nič povedať. Nedostala som zo seba ani hlások. Bola som taká skľúčená. V hrdle som mala obrovskú guču, ktorá ma tlačila. Po lícach mi tiekli horúce slzy. Strašne som sa bála o mamu a otca. Bála som sa, že zomrú. Alebo, že sa im stane ešte niečo horšie. Bála som sa, že k nim nedojde záchranka v čas. Armina oznámila za mňa policajtom, že mi havarovala mama s otcom.
"Išli autobusom. Zo Slovenska do Rakúska," mlela Armina.
No ja som ju nepočúvala. Bolo mi strašne. Mala som pocit viny. Strašne som plakala. Chcela som si zavolať taxík až k miestu nehody no tá sprostá učiteľka ma tam nechcela pustiť. Keď som je v skratke povedala čo sa stalo tak okamžite volala na letisko a všelikde aby nám dali nijaký last minute. Náhodou mali voľné ešte 2 miesta takže sme sa okamžite balili. Let trval 3,5 hodiny. Až v lietadle mi došlo, že som chcela volať taxík. A že Londýn je vlastne ako keby na takom ostrove. V lietadle som sa aspoň 300 krát učiteľky spýtala, že kedy tam už budeme. Keď sme dorazili na miesto... Bolo to strašné. Všade samá krv. No proste otrasné. Snažila som sa nájsť mamu. Po pol hodine som ju našla uprostred poľa.
"Mami!!!"
Ležala v bezvedomí. Snažila som sa ju prebrať, ale nepodarilo sa mi to. Potom som sa zdvihla a utekala pre pomoc. O chvíľku tam už boli záchranári. Povedali mi, že mama je vo vážnom zdravotnom stave a aj ocko. Triasli sa mi kolená. Všetko sa mi triaslo. Srdce som mala až kdesi v krku. Potom sa mi zatočila hlava a spadla som na zem. Prebrala som sa až v nemocnici. Nemocnice neznášam. Chcela som odísť, ale na moju smolu tam prišla sestrička a dala mi nijaké lieky.
super pribeh!!!