Říjen 2008


Denník plný lásky, vzťahov a...16

30. října 2008 v 19:23 | Miima |  Príbehy
5.6 pondelok


No.... Dnes som dostala 3 s toho projektu o Londýne. A to len preto, že mi učiteľka nechcela veriť, že som spadla do telefónnej búdky kde sa natáčal Harry Potter. Je to neuveriteľné, ale hold je to pravda. Keď som sa doterigala k babke v obývačke sedela mama s otcom. Hodila som tašku na zem a vôbec ma nezaujímala, že to bol kvet a nie zem. Hodila som sa im okolo krku. Skoro som ich zadusila. Potom som si zbalila veci a išlo sa domov. Keď som si spravila všetky úlohy zazvonil mi mobil. Bol to Oliver. Pýtal sa ma či by som s ním nešla do kina. Jasné, že som povedala, že nie. Ale ne povedala som, že si to ešte rozmyslím. Asi o päť minút som mu zavolala, že veľmi rada s ním pôjdem.


"Super takže dnes o 17:30 pred kinom OK?"


"OK," rozplývala som sa.


Pred kinom:


No takže pred kinom som dupkala asi 30 minút kým sa pán super dotrepal. Hneď som mu aj vynadala, že mohol zavolať.


"Prepáč meškal mi bus."


Výhovorky. Film bol úplne super. Raz sa ma dokonca dotkol len tak náhodou. No jasné. Všetky tieto taktiky ovládam s babských časopisov. Za chvíľku ma len tak omylom pobozká. Keď sa film skončil Oliver išiel na autobus. Najskôr ma nechcel nechať samú no ja som ho poslala nech ide, že po mňa za chvíľu prídu. No lenže neprišli.


Po 30 min.


Zvoní mi mobil.


"Prepáč zlatko, ale trčíme v zápche," hučí oco a popri tom trúbi a nadáva.


Po hodine


Konečne sa dotrepal. Bola som premrznutá na kosť.


Keď sme došli domov hneď som si išla robiť horúci čaj. Ten ma dobre zahrial. V telke nič nedávali a tak som šla na PC. Na skype tiež nikto nebol. Skoro ma roztrhlo. No a nezostalo mi nič iné len zaľahnúť do postele s dobrou knižkou.








Denník plný lásky, vzťahov a...15

23. října 2008 v 12:41 | Miima |  Príbehy
4.6 nedeľa





Dnes ma prepustili z nemocnice. Mama už nie je v ohrození života a ani ocino. S učiteľkou sme odleteli naspäť do Londýna po veci. Vrátili sme sa do školy. Všetci odišli domov iba ja som tam ostala stáť. Potom som zavolala babke nech po mňa príde. Babka dofrčala okamžite. Išli sme k nám domov a zobrala som si čisté veci.


"Mamu by mali pustiť z nemocnice asi o týždeň."


"Jaj chúďa moja dcérenka," horekovala babka.


Po chvíľke ma prestalo baviť jej večné rozprávanie o tom, že to je jej chyba, a tak som vybehla do mojej izby. Po hodine pozerania telky som si spomenula na to, že máme spraviť projekt o Londýne. Hneď mi doplo, že to bude práca aj na 2 hodiny. S neochotou som išla do obývačky pre výkres. Potom som si spomenula, že som doma nechala foťák. Takže som musela ísť domov. Bol krásny slnečný deň. Vonku bolo asi 26 stupňov. Úžasný deň na kúpanie. Jasné.


Ako náhle som dokončila projekt a dolepila poslednú fotku tak som volala Penelope, že či by sa jej nechcelo ísť na kupko.


"Jasné. To je skvelí nápad," rozplývala sa Penelope.


"OK tak o 2 pred hlavným vchodom."


"OK."


Potom som volala Armine. Aj tá súhlasila. A nakoniec som volala Erin. Tá už mala aj zbalené plavky lebo vraj myslela na to isté.


Na kúpalisku:


"Toto je skvelý deň na to, aby sme zbalili dákych chalanov," začala Armina ako vždy.


"No to je fakt skvelý nápad," pridala sa Erin a Penelope.


"Mhhh to je," zahundrala som. Nebola som tým moc nadšené, lebo ja som chalana vyhliadnutého už mala.


Asi o hodinku na mňa prestalo svietiť slnko a ozvalo sa. "Ahoj."


Ten hlas mi bol povedomý. No jasné. Nie nie. Počkať musím si spomenúť bez toho aby som otvorila oči. No nespomenula som si. A tak som radšej otvorila oči. No wow. Nado mnou stál Oliver. Tak to som fakt nečakala.


"Ahoj," pozdravila som ho a cítila som chvenie v žalúdku.


"Ako sa máš?"


"Ale dobre ty?" nemohla som tomu uveriť.


"Dobre a ozaj čo tu robíš?"


"Som tu s Penelope, Arminou a Erin."


"Aha a kde ako že sú?"


Ukázala som smerom k Erin, Armine a Penelope, ktoré stáli asi 1 cm od neznámych chalanov. Bolo jasné, že s nimi flirtovali. Stavím sa sama so sebou o 1000 SK, že už majú ich telefónne čísla. Keď som tak nad tým rozmýšľala tak mi napadlo, že by som si mohla vypýtať ja to Oliverove. No nestihla som to lebo ma predbehol.


"Hej Lilien nedala by si mi tvoje číslo?"


"Áno takže píš si 09..."


"OK tak ja ti ešte zavolám tak pá"


"Paaa."










Rachel Bilson na letisku

11. října 2008 v 9:55 | Miima |  Ostatné celebrity
Zdroj: anetnelly

Denník plný lásky, vzťahov a...14

10. října 2008 v 18:37 | Miima |  Príbehy
3.6 sobota 2 časť





"Mami odpovedz mi!"


Nič mám pocit, že asi umriem. Chvíľku som stála ako obarená a myslela si, že to bol len žart. No potom mi doplo a utekala som zavolať záchranku. S toho stresu som zabudla telefónne číslo. Erin, Armina a Penelope sa zdvihli a ťahali ma do hotela. Popri tom vytočili za mňa 112 a dali mi telefón do ruky. Lenže ja som nedokázala nič povedať. Nedostala som zo seba ani hlások. Bola som taká skľúčená. V hrdle som mala obrovskú guču, ktorá ma tlačila. Po lícach mi tiekli horúce slzy. Strašne som sa bála o mamu a otca. Bála som sa, že zomrú. Alebo, že sa im stane ešte niečo horšie. Bála som sa, že k nim nedojde záchranka v čas. Armina oznámila za mňa policajtom, že mi havarovala mama s otcom.


"Išli autobusom. Zo Slovenska do Rakúska," mlela Armina.


No ja som ju nepočúvala. Bolo mi strašne. Mala som pocit viny. Strašne som plakala. Chcela som si zavolať taxík až k miestu nehody no tá sprostá učiteľka ma tam nechcela pustiť. Keď som je v skratke povedala čo sa stalo tak okamžite volala na letisko a všelikde aby nám dali nijaký last minute. Náhodou mali voľné ešte 2 miesta takže sme sa okamžite balili. Let trval 3,5 hodiny. Až v lietadle mi došlo, že som chcela volať taxík. A že Londýn je vlastne ako keby na takom ostrove. V lietadle som sa aspoň 300 krát učiteľky spýtala, že kedy tam už budeme. Keď sme dorazili na miesto... Bolo to strašné. Všade samá krv. No proste otrasné. Snažila som sa nájsť mamu. Po pol hodine som ju našla uprostred poľa.


"Mami!!!"


Ležala v bezvedomí. Snažila som sa ju prebrať, ale nepodarilo sa mi to. Potom som sa zdvihla a utekala pre pomoc. O chvíľku tam už boli záchranári. Povedali mi, že mama je vo vážnom zdravotnom stave a aj ocko. Triasli sa mi kolená. Všetko sa mi triaslo. Srdce som mala až kdesi v krku. Potom sa mi zatočila hlava a spadla som na zem. Prebrala som sa až v nemocnici. Nemocnice neznášam. Chcela som odísť, ale na moju smolu tam prišla sestrička a dala mi nijaké lieky.






Denník plný lásky, vzťahov a...13

4. října 2008 v 16:31 | Miima |  Príbehy
3.6 sobota 1časť


No takže to s tým lotom bolo klamstvo. Policajti prišli neviem kvôli čomu, ale zo mňa si iba vystrelili. Mama vyhrala leda tak 200 korún. No potom mi zazvonil telefón. Najskôr som to nechcela zdvihnúť, ale keď telefón neustále zvonil radšej som ho išla zobrať. Bola to teta Irka, ktorá ma neustále sleduje. Som 24 hodín pod drobnohľadom. Potom mi volala Erin. S babami boli v starbuckse.


"Okamžite padaj do starbucksu a pohni zadkom moja!" ozýva sa z druhej strany telefónu.


"No, ale mne sa tam nechce chodiť kvôli nijakým debilinám."


"Mám úžasné zistenie o Martinovi."


"Hneď som tam!"


V starbuckse:


"Počúvaj Martin je gay!!!"


"ČO??? To nemyslíš vážne!" ty kokso táto informácia ma začala zaujímať. Chvíľu bolo ticho. Potom sa ozvala Armina.


"Baby poďme nakupovať."


"No OK," súhlasila som, "aj tak sme dlho nikde neboli."


"Tak poďme!" zavelila Penelope.


V nákupnom centre:


V c&a sme nakúpili plno gatí. Potom sme išli do Peacocksu. Tam som si kúpila nádhernú blúzu. Takú saténovú tmavofialovú. Erin si kúpila také tričko čo jej náramne pristane. Je elegantné. To ma práveže prekvapilo lebo Erin sa skôr orientuje na voľnejšie oblečenie. Penelope si kúpila také čierne šaty. Sú po kolená a fakt v nich vyzerá sexi. Armina si kúpila ružovú sukňu a zelený top. Všetky sme vyzerali tak elegantne.


"Tak a teraz sme pripravené na tú večeru," prehodila len tak Erin.


"Čo? Na akú večeru?"


"No na tú čo nás pozvali tí chalani od vedľa."


"AHA"


No výborne takže som úplne mimo. Nikto mi nič nepovie. Všetky baby majú dokonalé vlasy. Iba ja mám mastnú hlavu a vyzerám ako s kontajnera.


"Baby ja musím ísť do kaderníctva."


"No tak Lilien, začala Penelope, "maj nijakú seba úctu."


"Ale ja si chcem dať spraviť poriadny účes."


Samozrejme, že keď som išla do kaderníctva ja tak sa tam nahrnuli všetky.


Na večeri :


Mňa odviedol na večeru Oliver. Bola som taká šťastná. Sadli sme si k stolu pre 8 ľudí.


"Chlapci ideme si umyť ruky," povedali sme všetky naraz.


Keď sme sa vrátili objednali sme si. Dala som si kura na 4 druhoch orieškov. Ostatné baby si dali tiež kura len na iný spôsob. Zrazu mi začal zvoniť telefón.


"Prosím?"


"Lilien."


"Mami?"


"Áno zlatko to som ja. Havaroval nám autobus do Rakúska a som zranená. Ocko je v bez..."


Tútútútú.


"Mami? Mamiii!!!"





To be continued...





Denník plný lásky, vzťahov a...12

2. října 2008 v 13:59 | Miima |  Príbehy
2.6 piatok


Dnes bolo úžasné počasie. Zoznámili sme sa so sprievodcom... No je ako DOSŤ divný. Keď došiel prvé čo urobil bolo, že si zapálil vanilkovú camelku. Tie cigarety kedysi fajčil môj dedko. Prestal až keď dostal infarkt. Sprievodca teda Martin nám iba oznámil.


"Decká takže to by sme mali. Teda to privítaní. Teď se dejte do skupín."


Hovoril tak divne slovensko-česky. Ale rozumeli mu všetci. V skupine sme s tými chalanmi od vedľa. Sprievodca nás nikam nezobral a učiteľky chytili vírus takže sme mali voľný deň. S babami sme zobrali foťáky a kamery. Najskôr sme išli pozerať pamiatky. Chcela som sa odfotiť pri Londýnskej búdke kde sa natáčal Harry Potter 5 lenže stal sa taký trapas... Takže postavila som sa, že sa ako odfotím. Nechcelo sa mi stáť a boleli ma dosť nohy a tak som len zhučala.


"Baby ja sa opriem OK???"


"OK," zahučala Armina.


No oprela som sa ale... Zrazu padám do búdky a.... Búdka padá so mnou... Všetci sa začali rehotať a ja kričím o pomoc v prevrátenej búdke. Keď som sa odtiaľ ako tak vypratala naštvaná som išla preč. Prechádzala som popod balkón kde práve niekto polieval kvety. Všetka voda na mňa takže som bola ešte aj mokrá. Myslela som že tam asi vyskočím s kože a začnem nadávať ako sa len dá!!! Keď som to pre dýchala začalo pršať. S babami sme utekali do prvého starbucksu a dali si CAFFE.... Posedeli sme si tam asi tak hodinku a potom sme padali do hotela... Pred hotelom stálo plno policajtov.


"Čo sa deje?" spýtala som sa jedného z nich.


"Hľadáme Lilien Kaileovú."


"No, to som ja," triasla som sa na maximum.


"No tak poď so mnou."


Zaviedol ma za roh a začal: "no... viješ.... tvoja mama..."


"Čo sa je pre boha stalo???" hučala som naň ho.


"Vyhrala 200 000 korún," oznámil mi s úsmevom v jeho ksichte.


"Čoooo?" nemohla som tomu uveriť, "Moja mama a ? To sa mi iba zdá. Ešte mi nahovorte, že vyhrala loto a začnem sa smiať..."


"Áno vyhrala loto!"


No SUPER asi ma vystrie. Moja matka vyhrala loto. Do zajtra sme vykradnutý. Ja som vedela, že to takto dopadne.... No..., ale aj keď čo tak to hneď minúť? Lilien nebuď sebec. Ľudia ide sa nakupovať. S tými peniazmi si môžem aj utierať zadok. Som BOHATÁ... Jo, jo, jo, jo, jo, jo...JO. To je také šťastie. Asi umriem. Ako si tak idem po chodbe tak predo mnou zastane hnusoba(to je tá nová žiačka teda jedna z troch plasticks). Budem ju volať hnusoba. No a hnusoba spustila: "ahoj to tvoja mama vyhrala tých 200 000 ?"


"Áno prečo?"


"Len tak. A, že ja som si vždy myslela ako sa výborne obliekaš," aká irónia toto nie je tele novela jasné?


Radšej som rýchlo išla do izby. Keď som otvorila kto nesedí na moje posteli?


Oliver. Ten zo susedov (myslím v hoteli) je z nich najkrajší. Roztriasli sa mi kolená a mozog sa mi otočil o 360 stupňov.


"Ahoj," pozdravil ma.


"A.. ahoj," zase koktám do kelu.


Som z neho úplne na mäkko.


"A... čo tu robíš?" to čo je za otázku??? Jéjda ja som úplne blbá.


"No... prišiel som vás len navštíviť."


"Aha.."


"Počul som, že tvoja mama vyhrala 200 000 "


"No..."


"To musíš mať teraz dobré," usmial sa tak sladko, že som si chvíľku myslela že asi odpadnem.


"No to si nemyslím. Ale veď uvidíme. Nevieš či zajtra niekam ideme? Lebo s týmto sprievodcom nikdy nevieš."


"To fakt netuším. No už musím ísť lebo ma chalani zháňajú tak ahoj."


Aaaach papa zlatko "Ahoj," zatočila sa mi hlava. Už žiadny pán dokonalý ani Tom teraz je tu iba OLIVER. Bože on je taký nádherný. A v tej košeli čo dnes mal vyzeral tak sexi že nemožem. No už mi s tej lásky šibe idem si ľahnúť.



Mischa na nákupoch v Miláne

2. října 2008 v 11:00 | Miima |  Mischa Candids


Click na celý článok